Tomášov filmový kútik: Cinematik Piešťany 2018

Kultúra

V prvom vydaní našej novej občasnej rubriky o filmovom umení vám prinášame článok o 13-tom ročníku festivalu Cinematik Piešťany.

Keďže na prijímačkách na filmové vysoké školy je podľa podmienok dobré mať za sebou publikačnú tvorbu, rozhodol som sa začať okrem tvorby videí do nášho skromného školského magazínu, písať články o filmoch a veciach podobných. Občas na tejto stránke teda nájdete nejaké kecy o filmoch, ktoré by ľuďia okolo mňa, kebyže ich s tým obťažujem naživo, aj tak prestali po minúte počúvať.

V tomto prvom článku vám porozprávam o zážitkoch z medzinárodného filmového festivalu Cinematik, ktorý sa koná v Piešťanoch. O festivale som, musím priznať, predtým veľmi nevedel. Upozornil ma naň až organizátor a Slovensko-známy filmový kritik Peter Konečný, s ktorým som mal prednášku na Letnej škole filmového jazyka.

Festival bol na moje prekvapenie dobre zorganizovaný, filmy sa premietali na viacerých miestach a programu bolo naozaj dostatok. Mierne ma frustrovalo, že kvôli prekrývaniu sa filmov v programe, som mohol vidieť iba zlomok z toho, čo festival ponúkol. 

Kinosály v Dome umenia a v Kine Fontána sú naozaj pekne zrekonštruované a projekcie filmov v nich boli veľmi kvalitné. Mierne ma sklamala kvalita projekcii v kultúrnom dome (Kino Klub), kde prehrávač DCP-čok zjavne nejak prepočítaval frekvenciu snímok, kvôli čomu vznikli duplicitné snímky a filmy sa každú sekundu zasekávali. Výkon lampy projektoru tiež nebol na kinosálu dostačujúci.

Teraz ale k najdôležitejšej časti, a to sú samotné filmy. Pokúsim sa tu stručne zhodnotiť niektoré z filmov, ktoré som na festivale videl. Varujem, že niektoré z nasledujúcich filmov nie sú vhodné pre maloletých divákov, takže deti, prestaňte asi čítať a choďte inam alebo čo.

 

Spaľovač mŕtvol – Film ktorý som už videl viackrát, a napriek tomu mám z neho vždy trochu iný pocit. Tento film divákovi spôsobí nemý úžas a pátos, ale zároveň sa dá pri ňom aj dobre zasmiať, ak máte morbidný zmysel pre humor. Jeho odkazy na nacizmus sú samozrejme hlavným bodom pozornosti, aj vďaka ktorým tento film považujem za veľmi dôležitý.

 

Morgiana – Ďalší film Juraja Herza, premietaný na tomto festivale na uctenie jeho pamiatky. Síce išlo o mierne klišéovitý príbeh o dvoch sestrách bojujúcich o dedičstvo a jede, ktorý podá jedna druhej, príbeh bol režijne podaný veľmi silno a zaujímavo. Atmosféra ma držala v napätí, čo bude v deji nasledovať, počas celého filmu.

 

Dievča – Asi jeden z mála belgických filmov, aké som vôbec videl, a nebol som sklamaný. Ide o silný príbeh (občas možno až emočne manipulatívny, ale s mierou) o transsexuálnej 15-ročnej baletke. Oceňujem ako film zachytáva rôzne životné situácie veľmi realisticky. Mierne ma rušila akurát kamera, ktorá bola z veľkej väčšiny ručná. Viem pochopiť umelecký zámer tohto rozhodnutia, ale na veľkom plátne to občas pôsobilo rušivo. Nepomáhali ani užšie veľkosti záberov počas celého filmu.

 

Pivnica – Film, ktorého kvalita bola podľa mojich, nie úplne vysokých očakávaní, dosť zlá. Nemyslím si, že súčasná ruská kinematografia je príliš kvalitná, takže do tejto koprodukcie som nevkladal veľké nádeje. Žánrové filmy majú na Slovensku určite budúcnosť, ale treba ich najrpv začať robiť originálne a kvalitne. Príbeh o znásilnení a vražde dievčaťa s nahnevaným pomstichtivým otcom sme už videli nespočetne veľa krát. Podobný námet by som zniesol, ak by bol “okorenený” nejakým zaujímavým prvkom, k čomu žiaľ v Pivnici nedošlo. Film nezachránil ani herec z Magickej hlbočiny, ktorého meno mi vypadlo (nie, fakt nie Jean Reno, ten druhý), ktorý v ňom stvárnil postavu otca, možno aj vďaka nie úplne hodiacemu sa slovenskému dabingu, ktorého technická kvalita bola tiež podpriemerná ako to už pri novších slovenských filmoch býva.

 

Príbeh – Zaujímavý film, z dôvodu, že ide o televíznu produkciu pre HBO. Z technickej aj režíjnej stránky bolo teda značne cítiť, že ide o televízny film – neinšpiratívna kamera komponujúca v menších záberoch, čo bolo na veľkom plátne rušivé, veľmi lacný televízne znejúci soundtrack a pod. Film sa ale ťažkou a podstatnou témou sexuálneho zneužívania detí a jej poňatím cez skúmanie myšlienok dospelej ženy v strednom veku z televíznych stereotypov značne vymyká. Režisérka pri jeho tvorbe čerpala z vlastnej skúsenosti, čo sa na filme rozhodne odrazilo. Páčili sa mi veľmi aj rôzne subjektívne zábery odohrávajúce sa v hlave postavy (nielen flešbeky, ale aj akoby rozhovory s postavami z minulosti hlavnej hrdinky v jej hlave).

 

Studená vojna – Vďaka dokonalej čiernobielej kamere (každý záber by sa dal zarámovať), svižnému tempu zdanlivo ťažkopádneho príbehu, výborným herckým výkonom a silných narážok na socializmus v Poľsku, je Studená vojna Pawla Pawlikowskeho jeden z najlepších filmov tohto festivalu. Zobrazuje silný melodramatický príbeh dvoch milencov v období studenej vojny. Film na moje potešenie získal aj hlavnú cenu festivalu nazvanú “Meeting Point Europe”.

 

Mucha (1958) – Pôvodná verzia známejšieho filmu Davida Cronenberga z roku 1986, v ktorom si hlavnú úlohu zahral Jeff Goldblum. Ide o veľmi tradičný a konzervatívny béčkovo-áčkový štúdiový Hollywoodsky film, ktorý ale napriek tomu obsahoval zopár zaujímavých myšlienok a nápadov. Podstatné na tomto festivale bolo však to, že bol premietaný v priestoroch starej elektrárne, čo značne pridalo na atmosfére, aj keď kvalita projekcie, ktorá občas zasekávala, mohla byť lepšia (ja som na to citlivý, ak ste si doteraz nevšimli).

 

Muž, ktorý zabil Dona Quijota – Najnovší film Terryho Gilliama, ktorého proces tvorby je známejší ako film samotný. Film strávil v produkčnom pekle 29 rokov, čo sa na výsledku určite odrazilo. Film som ale pozeral s toleranciou a miernu občasnú nekoherentnosť som zhodil na Gilliamov špecifický štýl réžie. Napriek modernizácii filmových postupov si totiž, na moje potešenie, zachoval veľa svojich charakteristických znakov, ako sú extrémne širokouhlé objektívy, témy šialenstva a úniku z reality a špecifický humor. Adam Driver v hlavnej úlohe režiséra, ktorý ničí ľuďom životy (s čím sa dokážem stotožniť) bol samozrejme brilantný, čo už je ale od neho teraz samozrejmosť.

 

Prípad Kalmus – Najlepší dokument, ktorý som na tomto festivale videl. Zobrazoval obdobie života aktivistu Petra Kalmusa, známeho pre jeho umelecké diela a zároveň vandalizmus socialistických a fašistických pamätníkov. Dokument je po všetkých stránkach excelentný, aj čo sa týka obsahu, aj technického spracovania. A ako sa dá čakať, bol aj naozaj vtipný. Odporúčam ho pozrieť každému, pokiaľ bude distribuovaný v kinách alebo vysielaný v televízii. Ako čerešnička na torte sa sám Peter Kalmus dostavil na premietanie a s divákmi spravil krátke Q&A – celé premietanie filmu prespal v rakve umiestnenej pred plátnom, z ktorej následne nečakane vyskočil a začal behať po kinosále s prenosným gramofónom, z ktorého prehrával singel od Beatles “Revolution”. Dokument získal na festivale ocenenie “Cinematik.doc”.

 

Prevýchova Cameron Postovej – Opäť ťažká a podstatná téma potláčanej homosexuality u tínedžerov, ktorí sú v 90tych rokoch v USA nútení k “prevýchove” v kresťanskom tábore. Film pôsobil ale mierne antiklimakticky. Nemal žiadne reálne vyvrcholenie, konflikt a vývin postáv, čo žiaľ potlačilo silu vyjadrenia jeho myšlienok.

 

Loro – Politická satira o živote talianskeho prezidenta Silvia Berlusconiho je téma, ktorá ma jej obrovským potenciálom zaujala hneď na prvý pohľad. Aj keď mal film nejaké dobré momenty, tiahol sa neskutočne dlho (skrátená verzia má dve a pol hodiny), nemal konzistentnú náladu a niektoré body v deji mi nedávali zmysel. Možno som ho na prvé zhliadnutie nepochopil, ale nemyslím si, že téma bola spracovaná najlepšie, čo je možno pri uznávanom Paolovi Sorentinovi trochu prekvapením.

 

Climax – Nový film kontroverzného Gaspara Noého, od ktorého človek čaká len ďalší horúčkový sen, čo bola pravda aj pri tomto filme. Zobrazuje párty dvadsiatich tanečníkov, ktorá skončí veľmi zle. Film svojim spôsobom varuje pred umýsleným, alebo aj neumýselným užitím drog na podobných udalostiach. Na filme mi vadilo zopár momentov. Začína sa zdĺhavou, až mierne nudnou expozíciou postáv pomocou videonahrávok. Nasleduje veľmi dobrá tanečná sekvencia a po nej veľmi realisticky nakrútené a zahrané rozhovory medzi ľuďmi na oslave. Po rozhovoroch nasleduje ale ďalšia pomerne nudná a zdĺhavá tanečná sekvencia. V tomto bode som začal mať pocit, že film len potrebuje byť natiahnutý na 90 minút, aby mohol súťažiť v Cannes alebo čo. Potom sa očakávane všetko zvrhne, ale aj napriek tomu sú niektoré sekvencie zbytočne naťahované. Celkovo bol film akože asi aj dobrý, aj keď riadne šialený a iba pre silné povahy, čo sa odrazilo aj na počte ľudí, ktorí niekde v polovici filmu odišli z kinosály.

 

Na záver ďakujem za to, že ste celý článok prečítali až potiaľto a prežili všetko to autistické vykecávanie. Inak, bude aj ďalšia epizóda niekedy.

Pozrite si ešte galériu (v ktorej je dosť veľa fotiek z mobilu a málo cool čiernobielych fotiek na film, lebo sa mi roztrhol vo fotoaparáte a viaceré sa nezachovali).

Foto: Tomáš Droba, Septima A; cinematik.sk (fotosky z fimov)

Zdieľaj, nech sa o tom vie!
Kultúra
Sekunda v relácii Milujem Slovensko

Ak by ste sa piatok 7.12. nudili, môžete si pozrieť mikulášske vydanie Milujem Slovenska. V utorok 23.10 sa totiž žiaci prímy a sekundy (6. a 7. ročníka základných škôl) zúčastnili nahrávania relácie Milujem Slovensko – vedomostnej súťaže o slovenskej kultúre. Študenti sa ocitli v diváckych skupinách jedného alebo druhého týmu. …

Zdieľaj, nech sa o tom vie!
Aktuality
Čo si myslia naši študenti o protestoch Za slušné Slovensko

Určite ste zaregistrovali protesty za slušné Slovensko, veď aj niektorí žiaci našej školy sa ich zúčastňujú, a práve preto sme sa popýtali na názor našich študentov. Žiakom rôznych vekových kategórií sme položili dve otázky, na ktoré odpovedali celkom nezávisle. Zdieľaj, nech sa o tom vie!

Zdieľaj, nech sa o tom vie!
Aktuality
Vianočný bazár chalaňov

9.-10.12 sa konal v budove Národného Osvetového Centra Vianočný bazár chalaňov. Vianočný bazár chalaňov je charitatívna akcia kde ľudia nosia zadarmo veci, a tie sú následne vyložené na regáloch určené na predaj. Zdieľaj, nech sa o tom vie!

Zdieľaj, nech sa o tom vie!